Rozpravka o ceresnovom strome a kamenci

Niekde, nedaleko niecoho uz nejaky cas stala nejaka krasne do ruzova rozkvinuta ceresna. Nevedela, preco musi stat prave na tom mieste, a nevedela, preco musi kvitnut do ruzova, nevedela, co sa s nou stane, ked jej opadaju vsetky kvety. Len tam tak stala, pri nejakom plote, vedla nejakych inych, este nerozkvitnutych stromov. Kazdy den to iste. Rano kvietky pootvarat, nacerpat nejaku vodu a nejake ziviny, zniest navstevu nejakych otravnych bzuciacich vciel a vecer sa ulozit na spanok. Niektore chvile si kratila premyslanim o nejakych veciach. Niekedy nechala myslienky volne plynut. Niekedy len tak sledovala nejake veci okolo.
Nejake chladne, zamracene rano vyvolavajuce pocit uzkosti, beznadeje a samoty, ked sa nejaki okoloiduci opat niekam ponahlali, zacula slovo "zmysel". Zachveli sa jej konare, opadli nejake listky a s rastucou intenzitov sa to slovo dralo az niekde uplne dovnutra. Zmysel. Bodalo to ako tisice vciel, nemohla vnimat nic ine.
-Aky ma zmysel to, ze stojim na tomto mieste?
-Aky ma zmysel moja ruzova farba?
-Aky zmysel maju moje kvietky?
-Aky zmysel maju kazdodenne navstevy vciel?
Od toho dna nerozmyslala nad nicim inym. Bola uplne mimo, zamyslena, ale bez odpovedi. Citila sa uplne beznadejne. Zrazu jej vsetko naokolo pripadalo akesi vacsie, a ona sama v tom vsetkom este mensia a bezvyznamnejsia. Bez zmyslu. Bez dolezitosti.
Nejaky cas potom, v nejake popoludnie sa prihnal nejaky tmavy burkovy mrak. Fukal silny vietor, prsalo. Kmasala sa vo vetre, uplne vycerpana a pohrusena sama do seba. Na nejakom jej konary pristal maly kusok ladu.
-Idem z Hora. Poslali ma k tebe. Mam pre teba odkaz.
-Pre mna?
-Niekto o tebe vie. On ta postavil na toto miesto. On ti dal ruzovu farbu a kvety, ktore musia opadat. On poslal vcely. Vyckaj. Bude to boliet, ale musi. Potom to pochopis...
A bol prec. Niekto o mne vie. Niekto ma tu postavil. Spomedzi mrakov vykukol slnecny luc. Dotkol sa jej a opat zmizol. Rozhodla sa cakat. Nevedela na co. Nevedela ako dlho. Stacilo jej, ze Niekto z Hora to vie.